Rodičia sa snažia naučiť svoje deti veci, ktoré sa im v živote hodia. Vo väčšine prípadov to je s dobrým zámerom, ale v konečnom dôsledku výchovná lekcia nemusí dopadnúť vôbec podľa očakávaní. Deti sú jednoducho niekedy chytrejšie a vynaliezavejšie, ako ich vlastní rodičia.
#1
Naučil som svoje 4-ročné dieťa chváliť ľudí, ktorí ju urážajú. Neskôr sme boli nakupovať plavky s mojou mamou a istá pani na ňu začala byť odporná. Moje dieťa sa vystrčilo spoza mňa a hovorí jej, „Pani, máte krásne žlté zuby!“
#2
Keď bola moja dcéra malá, chcel som ju naučiť hodnotu peňazí. Vysvetlil som jej, že si pomáhaním a plnením povinností môže zarobiť a za zarobené peniaze potom kúpiť čo len chce. S radosťou to prijala a išla si odložiť svoje prvé peniaze do izby. Večer, keď som ju šiel uložiť do postele, odbehla k svojej pokladničke, vytiahla $2 a dala mi ich za to, že som dobrý ocko.
#3
Ako dobrí ľudia sme naučili naše deti neodhadzovať odpadky na zem. Sme len ľudia, takže nám niekedy pred nimi uletí aj nejaké neslušné slovíčko. Pri mestských oslavách sme potom raz išli vedľa pána, ktorý na zem odhodil obal. Kapitán Odpadkár (náš 4-ročný syn) teda naletel do akcie, zdvihol obal, ťuká mu do zadku a kričí, „Hej debil, niečo si si tu zabudol!“
#4
Dcéru som naučil, že kňučaním a prosíkaním nič nedosiahne. Musí si vedieť veci logicky obhájiť. Teraz mám doma 12-ročného právnika, ktorý ma dokáže prinútiť meniť domáce pravidlá.
#5
10-ročná dcéra mojej kamarátky išla na návštevu ku kamarátke, ktorá býva o pár budov vedľa.
Mama: „Dobre, takže čo budeš robiť ak ťa bude chcieť niekto ukradnúť?“
Dcéra: „Kopnem ho do vajec a zakričím „HORÍ!“
Mama: „Hah…no…správne, ale nie je to to správne slovíčko, hovorí sa – semenníky.“
Dcéra: „OK! Kopnem ho do vajec a zakričím „SEMENNÍKY“!
Mama: „Vieš čo…to by mohlo tiež fungovať.“
