Poslíčkovia pizze majú jedny z najlepších príbehov na rozprávanie. Väčšinou doručujú jedlo ľuďom, ktorí sú už v pohodlí svojho domova a na nejaký bontón sa môžu z vysoka vysr*ť. A tak to potom aj vyzerá.
#1
Bola to párty s približne 40 napitými tínedžermi, ktorí sa utekali skryť hneď ako zazvonil zvonček, pretože zabudli na objednané jedlo a mysleli si, že sú to policajti. Bola celkom sranda sledovať kopu na mol ožratých deciek, ako sa snažia schovať.
#2
Pred pár rokmi som doručoval do jedného vychyteného hotelu. Pri dverách som počul vzdychanie, ale bol som príliš unavený na nejaké slušné zavolanie pánovi na telefón, takže som len zabúchal. Bolo počuť mrmlanie a potom sa v dverách zjavil tučný a spotený pán v strednom veku. Keď zaplatil a zavrel dvere, tak som počul tú ženu ako začala kričať, „TY SI SI OBJEDNAL PIZZU?! K*RVA, TY NIE SI V PORIADKU!
#3
Rodina mala nejakú stretávku a keď som sa už lúčil, prišlo malé dievčatko, (nemohlo mať viac ako 5 rokov) a s milým, nadšeným výrazom v tvári mi povedalo: „Poj*b sa“. Rodina bola ponížená, ale ja som si to užíval.
#4
Raz do mesiaca si od nás objednávala „Navoňaná lady“ (bola tak uložená v systéme). Pravidlá boli jasné. Doviezť pizzu do prívesu. Položiť ju na schodíky. Vziať obálku položenú pri vstupe. Zaklopať na dvere. Odísť ku autu. Nepozerať sa spať. Nepozerať sa do obálky. Nečakať na to, ako Navoňaná lady vyzerá. Po príchode na pobočku tam boli peniaze za pizzu + $100 tringelt. Nikdy som sa nedozvedel, ako vyzerala. Alebo vyzeral? Hnusné zohavené monštrum? Prekrásna milfka?
#5
Žena kričiaca z obývačky: „Je sexy?“
Žena stojaca vo dverách: „Nie!“
