Pracovné pohovory v mnohých z nás vyvolávajú stres, u niektorých ľudí trému. Stáva sa, že takéto stretnutia vedia príjemne prekvapiť, ale môžu skončiť aj katastrofálne. Mnohí účastníci pôsobia sebavedome, niektorí sa na pohovor pripravujú hodiny alebo dni. Prečítajte si 16 príbehov ľudí, ktorí zažili najrýchlejšie pracovné pohovory v živote.
#1
V rozhovore pre technologický startup som dostal otázku: „Ak by si mohol byť akýmkoľvek zvieraťom, čím by si bol? Odpovedal som „Vydra“, pretože je zábavná, aktívna, so šikovnými rukami a roztomilá. Dlho diskutovali o tom, či ma majú prijať alebo nie kvôli tejto odpovedi, citujem: „Najímame iba predátorov, nikdy nie korisť.“ Bože, tá práca bola nanič.
#2
Na pohovor som išiel 2 hodiny. Prišiel som tam a personalista bol chorý a nikomu nepovedal, že mám prísť. Vrátil som sa do auta a išiel som 2 hodiny naspäť domov. Stiahol moje meno zo zoznamu uchádzačov.
#3
Keď som mal 17 rokov, bol som pozvaný na pozíciu IT „pomocníka“. Pomáhal by som opraviť počítače ľuďom v počítačovom servise. Pýtali sa ma: „Čo ako prvé skontrolujete, keď vám zákazník zavolá a povie, že sa mu nezapne obrazovka? Povedal som „No, musíte skontrolovať, či to majú zapojené do zásuvky“ Zasmiali sa a povedali „ďakujeme, to bude ono“. Potom ma odviedli k dverám a jemne ma vytlačil von.
#4
Personalista počas pohovoru začal skladať z môjho životopisu papierové lietadielko.
#5
Šiel som hodinu na pohovor ohľadom práce technickej opravy počítačov v požičovni. V 3/4 pohovoru mi povedali, že som na túto pozíciu ideálny, no nedávno túto pozíciu úplne zrušili. Potom sa spýtali, či by som bol ochotný namiesto toho opraviť nábytok, kým sa pozícia znova neotvorí.
#6
V skupinovom pohovore personalista prečiarkol moje meno na zozname, ihneď potom, čo som mu povedal, aký odbor som vyštudoval. Stalo sa to počas prvých 5 minút 40-minútového stretnutia…
#7
Uprostred môjho pohovoru sa ma manažér spýtal, či moje súčasné pracovisko (ktoré som plánovall opustiť) prijíma zamestnancov. Keď som povedal, že neviem, spýtal sa, či by som bol ochotný tam aj tak poslať jeho životopis. #8 Na môj prvý pohovor som sa ponáhľal do jedného fastfoodu a cestou som zrazil 90-ročnú ženu. #9 Pracovná pozícia na analytického inžiniera vibrácií. Zvládal som robiť prácu dobre. Vedel som, že výplata by mala byť okolo 95 tisíc ale oni počas pohovoru uviedli 55 tisíc. Keď som sa pokúsil prediskutovať zvýšenie platu, povedali: „Neboj sa, môžeš si vziať nadčasy.“ Tiež spomenuli, že môžem asistovať upratovačkám pri ich robote. Nikdy v živote som nemal taký nezáujem o prácu. #10 Môj prvý pohovor v živote bol na pozíciu v rýchlom občerstvení a bol som až príliš úprimný. Prečo tu chcete pracovať? „Hlavne kvôli peniazom. Chutí mi tu aj jedlo.” Čo robíš vo voľnom čase? „Rád hrám videohry“ Nikdy viac sa neozvali. #11 Nebolo to také zlé, ale pamätám si, že sa ma v Taco Bell spýtali, akým typom zvieraťa by som bol, keby som mohol byť čímkoľvek. Čo som im mal na toto odpovedať? „Bol by som červený mravec, aby som mohol efektívne spolupracovať so svojimi najbližšími priateľmi!“ #12 Inzerát v novinách požadoval bakalársky titul. Keď som tam prišiel, prvá vec, ktorú personalista povedal, bolo: „Chceli sme niekoho s magisterským titulom. Prečo ste sa prihlásili?“ Teraz som začal mať pochybnosti. Možno mali v ten deň aj iné pohovory a pomiešali si ich. Chyba sa občas stane. Túto chybu som využil vo svoj prospech, keď som personalistu upozornil, že v inzeráte stála žiadosť o bakalára na danú pozíciu. „Nie, určite sme chceli niekoho s magisterským titulom. Tak znova, prečo ste sa prihlásili?“ „Ak ste chceli niekoho s magisterským titulom, prečo ste sa obťažovali zavolať ma na pohovor?“ „Ste veľmi hrubý a neprofesionálny.“ Áno, vy neviete napísať jeden inzerát, ale ja som ten, kto je hrubý a neprofesionálny. #13 Keď povedal, že mi dá hodiny navyše, ak mu každý deň prinesiem cigarety, potom mi položil ruku na nohu a povedal, že jeho žena mu dala 2 lístky, aby sa šiel zabaviť. Cestou na pohovor som dokonca dostal pokutu za rýchlosť. Nebol to môj deň. #14 Predtým, ako som vôbec stihol prísť domov (10 minút cesty), na mňa už čakal e-mail „Mrzí nás to, ale…“. #15 Bola som jediná osoba, ktorá sa hlásila na danú pozíciu ale vždy som bola odmietnutá. 🙁 #16 Povedal som im, že nemôžem odpovedať na ich otázky, od stresu som si nahlas prdol a poďakoval som im za ich čas. Zdroj: The Chive
